Volovské vrchy - Opuštěná štola Manó

Môj plán bol prejsť celým systémom Manó z jednej strany na druhú a to z Kobeliarova do Nižnej Slanej, vstup bol únikovou štôlňou cez ktorú som sa dostal do labyrintu chodieb, v ktorej som to už poznal a rovno som pokračoval smer Nižná Slaná, bolo to náročné hlavne s výbavou cez hlbokú vodu, stlačené steny pokrútené hajcmany asi v polovici mojej trasy. V časti Nižná Slaná už nebolo možné opúšťať hlavnú chodbu, pretože vo vedľajších boli veľmi vysoké koncentrácie oxidu uhličitého ( CO2 ). Bežná koncentrácia CO2 vonku je od 250 - 350 ppm, v zle vetranej miestnosti je to až do 1000 ppm, pri hodnote 5000 ppm mám nastavený alarm, nakoľko pri tejto hodnote nie je bezpečné sa zdržiavať dlhšiu dobu a pri vyšších koncentráciach hrozí nenávratné poškodenie mozgu, náhla strata vedomia a smrť. Hodnoty v hlavnej chodbe v najspodnejšom obzore sa pohybovali od 2500 - 3900 ppm, keď sa mi spustil alarm hodnoty boli 5200 ppm, čo som ešte dúfal, že klesnú a pomaly som pokračoval ďalej detektor neustále vrieskal, keď som zrazu pocítil akoby oteplenie a silné točenie hlavy, keď som pozrel na detektor 9300 ppm, už som vedel že je veľmi zle, okamžite som sa otočil a rýchlim krokom sa snažil vrátil do časti, kde som vedel, že hodnoty boli ako tak prijateľné. Nebol žiadny spôsob ako by som mohol pokračovať ďalej a preto som sa musel vrátiť. Vôbec som z toho nemal radosť pretože cez tie polámané hajcmany to nebola žiadna sranda ale nemal som na výber.